Ester Šimerová - Martinčeková

ESTER ŠIMEROVÁ-MARTINČEKOVÁ (rod. Fridriková) sa narodila v roku 1909 v Bratislave, zomrela v Liptovskom Mikuláši v roku 2005. Ako jediná slovenská umelkyňa vďaka finančnej podpore svojho otca v rokoch 1927-1929 študovala na Académie Julien v Paríži, v rokoch 1929-1930 na Académie de ľ art moderne (prof. Léger, Exterová, Marcoussis, Ozefant), a v rokoch 1930-1932 na súkromnej maliarskej škole Alexandry Exterovej v Paríži. V roku 1931 vystavovala v Prahe, kde bola prijatá za členku Umeleckej besedy. V roku 1932 sa vrátila z Paríža a usadila sa v Bratislave, kde sa stala členkou Umeleckej besedy Slovenskej. V rokoch 1939-1943 žila v Plzni s manželom českého pôvodu prof. MUDr. Šimerom , ktorý bol v roku 1942 zatknutý za napomáhanie páchateľom atentátu na ríšskeho protektora Heydricha a v roku 1943 popravený. V rokoch 1943-1945 žila v Prahe, po vojne sa vrátila do Bratislavy. V roku 1946 vstúpila do Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta a stala sa predsedníčkou Bloku slovenských výtvarníkov. Bola členkou slovenskej delegácie na I. zasadnutí UNESCO v Paríži, od roku 1949 členkou Ústredného zväzu československých výtvarných umelcov. V roku 1947 sa vydala za právnika Martina Martinčeka, v tom čase prezidiálneho šéfa Úradu predsedníctva SNR, ktorý sa neskôr stal jedným z najvýznamnejších slovenských fotografov. Od roku 1951 žili na Liptove, od roku 1954 až do svojej smrti v Liptovskom Mikuláši. V roku 1966 jej udelili titul zaslúžilej umelkyne a vydali jej prvú monografiu. Je nositeľkou mnohých významných ocenení. V roku 1991 jej bol udelený Rad T. G. Masaryka IV. triedy, Nadácia Matice Slovenskej jej v roku 1996 udelila za celoživotné dielo cenu Miloša Alexandra Bazovského za výtvarné umenie, v roku 2001 prijala najvyššie francúzske vyznamenanie – Zlatý rad za zásluhy v oblasti umenia a literatúry a v roku 2002 jej bol udelený Rad Ľudovíta Štúra I. stupňa. Ester Šimerová-Martinčeková, často nazývaná prvou dámou slovenskej maľby, sa okrem maľby, v ktorej jej bol najbližší syntetický a neskorý kubizmus 10. rokov a 20. rokov 20. stor., venovala aj scénickému výtvarníctvu, knižnej ilustrácii a plagátovej tvorbe. Prevládajúcimi motívmi v jej tvorbe sú zátišia, figurálne kompozície, krajinárske a prírodné motívy.